Je 23 apríla a naša cesta do Portugalska sa začína na parkovisku pred našou školou, celí nadšení nasadneme do auta, ani sa nenazdáme a sme v Krakowe na letisku, odkiaľ odlietame do cankfurtuo údajné najväčšieho európskeho letiska (informácie sa líšia). Po prvotnom šoku z tohto obrovského kolosu (oproti Krakowu neskutočný rozdiel) a po dlhej prechádzke letiskom k nášmu check-in-u si vydýchneme, obzeráme tu neustále sa pohybujúci spleť ľudí rôznych národnosti a o nejakú polhodinku už sedíme v lietadle do Lisabonu, hlavného mesta. Let trval zhruba 3 hodiny a už prvý dojem po opustení letiska bol super, teplo teplučko, všade plamy, proste krása.

     Ako prvé sme šli hľadať Gare d Oriente, hlavu stanicu v Lisabone, a odtiaľ sme sa dostali autobusom do Setubalu, mesta kde sa konalo stretnutie, ubytovali sme sa v našom hoteli. Následné sme šli na prvú menšiu prechádzku týmto krásnym zaujímavým mestom a potom na večeru, ryby a iné morské príšerky sú asi najtypickejšie miestne jedlo. Napriek pokročilej nočnej hodine, takmer cele mesto žilo. Druhy bola na pláne prehliadka Lisabonu, začala sa ochutnávkou miestneho špeciálneho koláčika a pokračovala v kostole a prechádzkou po pobreží, potom sme sa metrom presunuli do centra mesta a odtiaľ dobovou typickou elektrickou na hrad ,do katedrály a pomaly naspäť do Setubalu. V nedeľu sme sa rozhodli isť do Fatimy, síce cesta tam trvala tri hodiny, ale bolo to skutočne zaujímavé miesto so svojou históriou.

     V pondelok bola príprava prezentácia záverečného projektu, a v utorok samotná prezentácia projektov, okrem nášho fínsko – česko – poľsko – slovenského ešte ďalších 7 projektov, stretnutia sa zúčastnili ešte Islanďania, Litovčania, Nemci, Rakúšania, Nóri a Portugalci, samozrejme. Prezentácia bola v angličtine, čo dalo celkom zabrať, ale všetky projekty boli zaujímavé, taktiež samotná spolupráca s ďalšími študentmi. Som rada že som mala možnosť sa zoznámiť s toľkými novými ľuďmi. Ďalší deň sme strávili prehliadkou vinnej pivnice a ochutnávkou sladkého muškátového vína, typického pre túto oblasť a šli sme sa pozrieť k zálivu. Samozrejme sme nevynechali krásne piesočnaté pláže, voda bola síce trosku studená, ale také menšie osvieženie v tom teple padlo vhod, bolo tu super.

     Vo štvrtok ráno sme sa už museli zbierať a v noci sme už boli u nás doma. Síce sme sa už všetci tešili na domov, ale bol to veľmi smutný odchod. Portugalsko je skutočne nádherná krajina a dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátim.