Naša cesta do severo-západného českého mesta Teplice sa začala 28.1. o 5 00 v Námestove (bola to sobota), najprv sme šli autobusom do Žiliny a na vlakovej stanice sme nejakú tú polhodinu počkali a nastúpili do nášho vlaku do Prahy. Sedem hodinová cesta bola celkom zaujímavá, každý si ju krátil ináč, kartami, spánkom a sprestrovala ju veľmi milá česká sprievodkyňa s nenapodobiteľnou farbou hlasu. Približne o pol druhej sme vystúpili v Prahe a o nejaké tri hodiny sme dorazili už do Teplíc. Na hlavnej stanici v Tepliciach nás už čakala milá pani riaditeľka Teplického gymnázia, odviezla nám ruksaky a šli sme do hotela Thermal, kde sme boli ubytovaní. Na záver prvého dňa sme mali zoznamovaciu večeru, poobzerali sme si ostatných účastníkov, okrem nás a študentov z českého gymnázia tam boli aj poľskí a rakúski študenti a jeden chalan z Litvy, ten ale dorazil až neskôr. Po večeri sme sa vrátili do hotela a mali sme voľný program s tým, že večierka je o okolo 22 00.

     V nedeľu sme šli na výlet do Prahy. Na ďalšiu stanicu sme sa dostali metrom, vyšľapali sme nejaké schody a dostali sme sa na Pražský hrad, kde sme mali rozchod. Na konci rozchodu akurát prebehla výmena stráži a potom sme sa šli pozrieť do gotickej katedrály sv. Víta. Po prehliadke katedrály sme šli na obed a potom cez Karlov most k Pražskému Orloju, akurát v správnom čase, odbíjalo totiž práve tretiu hodinu. Na hodinu sme dostali rozchod, takže sme si ešte raz pozreli apoštolov so smrtku a šli sme smerom na Václavské námestie, pobehali sme tam po obchodom a pobrali sme obdivovať obrovskú sochu sv. Václava na koni, potom sme už šli na vlak do Teplíc. Po príchode sme šli na večeru s poľskými študentmi, všetko prebiehalo v zábavnom duchu, napr. vysvetľovanie čo znamená poľský výraz pre slovo hľadať v našej ľubozvučnej slovenčine.

     V pondelok sme šli prvýkrát do teplického gymnáziá, ktoré sídlilo v nejakej zrejme historickej a veľmi zaujímavej budove s veľkou vstupnou bránou. Pousádzali sme sa v učebni a vypočuli si úvod. Dostali sme súbor cvičení a začali sme ich postupne vypracovávať zároveň s veľmi milým rakúskym profesorom a s jeho anglickým výkladom, ktorého sa všetci obávali, ale nakoniec, napriek naším chabým znalostiam angličtiny sme mu viac menej rozumeli.

     Po skončení úloh sme mali prehliadku mesta a kto chcel mohol ísť večer hrať bowling. V utorok boli úlohy už trocha tažšie, takže sme sa podozvedali aj nejaké nové veci čo sa týka matematiky, ale na druhej strane boli zaujímavejšie, pretože sa zaoberali konkrétnymi problémami (stúpajúci počet obyvateľov vo veľkomeste, množstvo baktérií atď). Týkali sa predovšetkým exponenciálnych a logaritmických funkcií. Po dokončení úloh nás pozadeľovali do medzinárodných skupiniek a mali sme za úlohu vypracovať úlohy, ktoré sme potom šli prezentovať. Po skončení prezentácií nám odovzdali certifikáty, mali sme prednášku o logarytmických funkciách a rozlúčili sme sa s ostatnými účastníkmi. Zbalili sme si veci v hoteli, pobehali sme ešte po meste a o deviatej nám šiel vlak. A v stredu približne o desiatej poobede sme už boli doma.